Orbitálna stanica je vesmírne teleso vyrobené ľudskou rukou určené na dlhodobý pobyt ľudí na palube.
Často býva určená na pripojenie viacerých vesmírnych lodí naraz z dôvodu striedania posádok. Pod orbitálnou stanicou sa nemyslí modul napevno spojený s inou vesmírnou loďou (Spacelab a iné).
|
Saljut 1
| - Prvá ruská a vlastne prvá orbitálna stanica vôbec. Po prehratom boji rusov o Mesiac sa ruská vesmírna politika začala orientovať k dlhodobým vesmírnym letom zabezpečovaným práve orbitálnymi stanicami. Saljut 1 bola ich prvá lastovička. Konštrukčne išlo o jednoduchý modul s jedným uzlom na pripojenie. Tento model bol s malými modifikáciami použitý aj v nasledujúcich staniciach. Jej palubu navštívila však iba jedna posádka.
|
|
Saljut 2x
| - Pokus o vypustenie druhej ruskej orbitálnej stanice sa uskutočnil 29.7.1972. Bohužial kvôli poruche na nosnej rakete Proton skončil neúspechom.
|
|
Saljut 2
| - Druhá ruská oficiálne vypustená orbitálna stanica. Došlo však k poruche a ani nie po mesiaci došlo k jej zániku v atmosfére. Nebola k nej vypustená ani žiadna posádka. Išlo však o prvú orbitálnu stanicu ruského vojenského programu Almaz.
|
|
Skylab
| - Prvá americká a doposial jediná čisto americká orbitálna stanica vôbec. Američania samozrejme nechceli ostať v niečom za rusmi (aj keď na medzinárodnej scéne začalo dochádzať k istému "ohrievaniu" vzťahov) a vyrobili stanicu Skylab. Išlo o jednoduchú jednomodulovú stanicu, využívajúcu zostávajúce lode Apollo ako transportné lode. Svojej nasledovateľky sa však nedočkala, nakoľko američania upustili od programu orbitálnych staníc a všetku energiu a peniaze vložili do programu raketoplánov.
|
|
Kosmos 557
| - Ruská družica, ktorá mala byť pôvodne označená ako Saljut 3. nakoľko však s ňou bolo stratené spojenie, zaradili ju len do zoznamu rôznorodých družíc rady Kosmos. Samozrejme že išlo o zamaskovanie neúspechu pred verejnosťou.
|
|
Saljut 3
| - Druhá ruská orbitálna stanica vojenského programu Almaz. Jej palubu obývala len jedna posádka. Druhá posádka sa už dovnútra nedostala.
|
|
Saljut 4
| - Ďalšia ruská orbitálna stanica určená na civilý výskum. Pôsobenie tejto stanice bolo už o niečo úspešnejšie ako pri predošlých moduloch. Všetky spojenia boli úspešné. Došlo k trom spojeniam s loďami Sojuz, z toho dve boli aj pilotované.
|
|
Saljut 5
| - Tretia a posledná ruská orbitálna stanica s čislo vojenským programom letu (Almaz). Pokial ide o úspešnosť spojenia s loďami Sojuz je na tom táto stanica už o niečo horšie, zo štyroch vypustených lodí sa k nej podarilo pripojiť len dvom.
|
|
Saljut 6
| - Prvá orbitálna stanica novšieho typu s dvoma pripojovacími uzlami. Táto vymoženosť zabezpečila prestup posádok z lodi do lodi a ich striedanie na palube stanice, čo je prvým predpokladom vybudovania stálej orbitálnej stanice. Druhé vylepšenie, ktoré táto stanica priniesla je využitie nákladných (nepilotovaných) vesmírnych lodí Progress na dopĺňanie zásob a paliva pre posádky pri ich dlhodobých pobytoch na obežnej dráhe. Na jej palube sa tiež prvý krát v histórii objavila medzinárodná posádka. Počas svojej prevádzky tiež zažila len dva neúspešné spojenia s loďou Sojuz.
|
|
Saljut 7
| - Ďalší úspešný pokračovateľ stanice Saljut 6. Technologicky išlo o úplne rovnaký modul. Len jednej posádke sa s ňou nepodarilo úspešne spojiť. Pred ukončením činnosti sa k nej ešte pripojil špeciálny modul Kosmos 1443?, ktorý neskôr zabezpečil jej odparkovanie na vyšši obežnú dráhu. Z nej ju "sfúkla" až vysoká slnečná aktivita v roku 1991, keď už bola nefunkčná a zaparkovaná na vyššej obežnej dráhe.
|
|
Mir
| - Stanica, ktorej hlavný modul vychádzal síce z koncepcie predošlej stanice, no jeho súčasťou bol aj spojovací uzol pre štyri ďalšie moduly a dve vesmírne lode. Mala obytné priestory pre troch členov stálej posádky. So stanicou Mir sa pôvodne rátalo aj v programe ruských pilotovaných raketoplánov, nakoľko bol však tento program zrušený ostalo len na prepravných lodiach Sojuz a Progress. Naopak od roku 1995 sa ku stanici pripojilo 9 amerických raketoplánov (7x Atlantis, 1x Endeavour, 1x Discovery). Dodnes drží rekord najdlhšie slúžiacej orbitálnej stanice so stálou posádkou na palube.
|
|
ISS
| - Prvá medzinárodná orbitálna stanica. Je prispôsobená na bezproblémové spájanie sa s americkými raketoplánmi, ruskými transportnými loďami Sojuz a tiež nákladnými loďami Progress. Má obytné priestory pre štyroch? členov stálej posádky.
|
